objavsvet.blog tvoj zdroj inšpirácie

Aj obyčajný pohľad na umenie môže zlepšiť psychickú pohodu a priniesť viac zmyslu do života

Nová systematická analýza ukazuje, že pozeranie sa na umelecké diela môže podporiť psychickú pohodu, pocit zmyslu a osobného rastu. A nemusí sa to diať len v galérii.

LIFESTYLEUMENIE A DIZAJN

5/14/20264 min read

woman in black long sleeve shirt sitting on floor
woman in black long sleeve shirt sitting on floor

Na umenie sa často pozeráme ako na niečo navyše. Ako na pekný zážitok, luxus, voľnočasovú aktivitu alebo kultúrny bonus, ktorý si doprajeme, keď máme čas. Nový výskum však naznačuje, že jeho význam môže byť oveľa hlbší. Ukazuje sa, že už samotný pohľad na umelecké dielo môže podporiť psychickú pohodu a dokonca posilniť pocit zmyslu v živote.

A čo je na tom najzaujímavejšie, tento efekt nemusí byť viazaný len na múzeá a galérie. Umenie na nás môže pôsobiť aj v čakárni, v nemocnici, v kníhkupectve, vo verejnom priestore či dokonca cez obrazovku alebo virtuálnu realitu.

Jednoduchý kontakt s umením môže mať väčší význam, než sa zdalo
Téma vplyvu umenia na duševné zdravie nie je nová. Doteraz sa však oveľa viac pozornosti venovalo tvorbe umenia než samotnému pozeraniu sa naň. Kreslenie, maľovanie alebo hudobná tvorba sa už dlhšie spájajú s rôznymi psychologickými benefitmi. Menej jasné bolo, či podobný účinok môže mať aj tichý, zdanlivo pasívny kontakt s hotovým dielom.

Práve na to sa zamerala systematická analýza publikovaná v The Journal of Positive Psychology. Tím psychológov z Univerzity vo Viedni, Trinity College Dublin a Humboldtovej univerzity v Berlíne preskúmal 38 štúdií s celkovo 6 805 účastníkmi. Cieľ bol jednoduchý, no dôležitý: zistiť, či a ako pozeranie sa na vizuálne umenie súvisí s lepšou psychickou pohodou.

Výsledok: viac zmyslu, viac vnútornej výživy
Výsledky ukázali, že kontakt s umením môže podporovať najmä tzv. eudaimonickú pohodu. To je ten typ psychickej pohody, ktorý nesúvisí len s príjemnými emóciami alebo krátkodobou radosťou, ale skôr s hlbším pocitom zmyslu, osobného rastu, vnútornej naplnenosti a života v súlade so svojimi hodnotami.

To je veľmi dôležitý rozdiel. Nejde len o to, že sa pri umení cítime na chvíľu lepšie. Ide aj o to, že umenie môže človeku pomôcť cítiť sa viac prepojený so sebou, so svetom a s tým, čo pre neho niečo znamená.

Nielen galéria, ale aj bežný deň
Jedným z najkrajších zistení celej analýzy je, že tento efekt sa neobjavoval len v klasických kultúrnych priestoroch. Prínosy boli pozorované aj v nemocniciach, klinikách, domácich podmienkach a vo virtuálnom prostredí.

To znamená, že umenie nemusí byť vzdialený sviatočný zážitok. Môže byť súčasťou úplne obyčajného dňa. Obraz na stene, fotografia, socha, výstava v kníhkupectve alebo aj digitálne sprostredkovaný umelecký zážitok môžu mať psychologickú hodnotu, ktorú často podceňujeme.

Nezáleží len na jednom type umenia
Zaujímavé je aj to, že pozitívne účinky sa nespájali len s jedným konkrétnym štýlom. V analýze sa objavovali figurálne maľby, abstraktné diela, moderné a súčasné umenie, fotografia, sochy aj inštalácie.

To naznačuje, že nejde o „správny“ typ umenia, ktorý funguje pre každého rovnako. Dôležitejšie môže byť samotné stretnutie s vizuálnym dielom, ktoré v človeku niečo otvorí, spomalí ho alebo ho prinúti vnímať viac do hĺbky.

Prečo to môže fungovať
Výskumníci naznačujú viacero možných dôvodov. Umenie môže vyvolávať emócie, podporovať zamyslenie, prinášať nové perspektívy a vytvárať priestor na tiché sústredenie. V čase, keď sme neustále zahltení správami, obrazovkami a povinnosťami, môže byť aj krátke zastavenie pred obrazom formou mentálneho oddychu, ktorá je zároveň hlbšia než obyčajné rozptýlenie.

Nie je to únik v lacnom zmysle slova. Skôr druh pozornosti, ktorý človeka vracia bližšie k vlastnému prežívaniu.

Umenie ako dostupný zdroj psychickej podpory
Práve preto autori hovoria aj o širšom význame týchto zistení. Ak môže pohľad na umenie podporovať pohodu, potom by umenie nemalo zostať len v kultúrnych inštitúciách. Môže byť súčasťou verejných priestorov, zdravotníckych zariadení, škôl, čakární či každodenného mestského prostredia.

To je silná myšlienka. Umenie sa tak prestáva javiť ako niečo elitné alebo odtrhnuté od reality. Začína sa ukazovať ako dostupný a relatívne nízkonákladový zdroj psychickej výživy.

Neznamená to, že umenie nahradí terapiu
Aj tu je však dôležité zostať pri zemi. Táto analýza nehovorí, že pozeranie sa na obrazy nahradí odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Skôr ukazuje, že každodenný kontakt s umením môže byť užitočnou a zmysluplnou súčasťou širšej starostlivosti o duševnú pohodu.

A to je samo osebe veľmi cenné. Najmä v čase, keď sa veľa ľudí snaží nájsť jednoduché a dostupné spôsoby, ako sa cítiť psychicky stabilnejšie.

Záver
Nový výskum naznačuje niečo krásne a zároveň veľmi praktické: umenie nemusí byť luxus, aby malo hodnotu. Už samotný pohľad na umelecké dielo môže podporiť psychickú pohodu, pocit zmyslu a vnútorného rastu. A nemusí sa to diať len v galérii. Niekedy na to stačí obraz, fotografia alebo pár minút tichého vnímania niečoho, čo v nás zarezonuje.

Možno práve preto má umenie v ľudskom živote také pevné miesto. Nie len preto, že je krásne, ale aj preto, že nám občas pomáha cítiť sa viac živí.

Z použitých zdrojov: The Journal of Positive Psychology – The impact of viewing art on well-being, Neuroarts Resource Center – summary of the review, ScienceDaily – Viewing art can improve our mood and well-being.